Aiko Shiname

Jméno :
Aiko

Příjmení :
Shiname

Přezdívka :
Aiko-chan

Fobie :
Klaustrofóbia

Věk :
16

Povolání :
Študentka

Rodina :
Mama Keiko a brat Kisuke. Veľmi s nimi nebýva, pretože aj mimo školu je dosť zaneprázdnená

Koníčky :
Taekwondo, hra na klavíri, čítanie kníh, počúvanie hudby, futbal

Oblíbené :
Zvieratá, hudba, šport, klavír

Neoblíbené :
Nesympatickí ludia, nuda, samota

Vlastnosti :
Jej povaha sa vôbec nehodí k jej vzhľadu. Je veľmi energická, často až hyperaktívna. Vždy dosiahne svoje, je tvrdohlavá a drzá. Baví sa skôr s chlapcami ako s dievčatami. Nerada sa háda a často aj rieši spory ostatných. Okrem toho je však často dosť detinská.

Závislost :
Nemá. Je to normálne, mladé a nezávislé dievča.

Krevní skupina :
0 -

Výzor :
Na prvý pohľad vyzerá ako nevinné dievčatko, má veľké modré oči a kratšie blond vlasy.

Schopnosti :
Taekwondo (Čierny pás, prvý dan)

Obrázek :

Spoiler:

Životopis :
Aiko sa narodila za celkom pokojnej noci. Na parapetách okien bolo počuť bubnovanie dažďa. V celej miestnosti bolo takmer ticho. Bolo počuť len Keiko ako nahlas a pravidelne dýcha. Po chvíľke však ucítila ďalšie prudké bolesti. Netrvalo dlho a vynahradil jej to hlasný plač. Plač jej malej dcérky ktorá sa práve narodila.
Aiko vyrastala veľmi spokojne. Rodičia ju milovali a tak isto aj ona ich. Keď mala päť rokov, narodil sa jej mladší brat Kisuke, na ktorého sa veľmi tešila. Keď už však bol medzi nimi, všetka pozornosť padla naňho a Aiko sa cítila opustená. Rodičia pred ostatnými hovorili neustále o ňom. Začala sa pomali uzatvárať do seba.
Keď mala šesť rokov, nastúpila do školy. Tu si hneď na začiatku našla kamarátku Hakuni. Boli si veľmi podobné, skoro stále boli spolu. Len ony dve. S nikým iným sa nebavili. Obe chodili na hodiny klavíra. Aiko to veľmi bavilo, hlavne keď s Haku hrali spolu.
Takto to bolo až kým nemala Aiko 9 rokov. Po škole sa s Haku dohodli, že každá pôjde domov a stretnú sa pred budovou kde chodia na klavír. Aiko tam dorazila skôr a o chvíľu uvidela prichádzať Haku. Tá sa za ňou rozbehla cez cestu a nevšimla si, že práve ide auto... zrazilo ju. Aiko videla každý detail smrti svojej najlepšej kamarátky... Svojej sestry... Od vtedy prestala chodiť na klavír.
Od tej nehody bola Aiko veľmi tiché dievča. Nikto sa neodvážil k nej priblížiť, báli sa totiž jej rakcie. Raz k nej ale pristúpil Hakunin brat Ryu, ktorý bol o rok starší. Aiko čakala, že na ňu bude zlý. Myslela si že ju bude nenávidieť kvôli tomu, že nezabránila smrti jeho sestry. On jej však podal ruku a snažil sa ju rozveseliť. Vedel, že pre jeho sestru bola jediná osoba ktorej dôverovala. Aiko sa od vtedy bavila len s ním a postupne ju prijala skupinka jeho kamarátov s ktorými sa začala stýkávať.
Pár mesiacov na to prišla Aiko aj o otca Yamata. Bol policajt a pri jednom zo zásahov ho vážne postrelili a on neprežil. Aiko už nevedela čo má robiť. Mama sa s ňou snažila komunikovať a nejak ju potešiť ale Aiko ju ignorovala. Zo školy nechodila domov, niekedy neišla ani do školy. Flákala sa po Karakure. Raz poobede prechádzala okolo školy a všimla si Ryuovu skupinku ako vchádzajú do telocvične. Pribehla k nemu a chcela vedieť čo idú robiť. Povedal jej, že sa prihlásili na bojové umenie- Taekwondo. Aiko to zaujalo a prihlásila sa tiež. Chodila tam, aby sa odreagovala. Mimo to stále občas hrávala na klavíri a spomínala na Haku. Ryu bol jej najlepší priateľ.
Roky išli, Aiko sa zlepšovala, bola jedna z najlepších študentiek Taekwonda. Získala čierny pás a nedávno prvý dan. Stala sa trochu zodpovednejšou a vždy keď nieje v škole alebo na tréningu pomáha mame starať sa o brata. Nebýva to však veľmi často. Vždy keď sa cíti zle, niečo sa stane alebo ju niečo trápi, je tu pre ňu Ryu. Veľmi mu na ňom záleží ale naozaj ho berie len ako kamaráta.
________________________

Schopnosti do budoucnosti