Ayatsuji Aiko Kimiko

Jméno
Ayatsuji

Příjmení
Kimiko

Přezdívka
Aiko (dieťa lásky, láskavé dieťa)

Fobie
Má menší strach z pavúkov, nedá sa povedať že by z nich mala desivý strach, len ich nemá rada

Věk
17

Povolání
Ayatsuji je obyčajná stredoškolská študentka, jedinou maličkosťou je snáď len to že patrí k disciplinárnemu výboru na škole.

Schopnosti
Ayatsuji vie vynikajúco narábať s Tonfa obuškom (s dvoma presnejšie), teda nie je to presný opis jej bojových schopností s Tonfa, doslova s ním dokáže divy a aj cez jej mierumilovnú povahu existuje len minimum ľudí ktorý by ju dokázali poraziť počas toho ako používa Tonfu, tiež je len minimum ľudí ktorý by videli jej schopnosti s Tonfov. Je vcelku rýchla a aj keď vyzerá ako krehké dievča tak je silnejšia než by sa vám na prvý pohľad mohlo zdať. je tiež ohybná a ťažko ju trafíte čo je základná vlastnosť (okrem jej krásy) k ukľudnení nejakého tretiaka či štvrtáka. Má zvláštnu schopnosť ukľudniť dav len pomocou svojej prítomnosti.

Rodina
Otec aj Matka žijú, má s nimi veĹmi dobrý vzťah a nedá si ich za nič na svete

Koníčky
Rada trénuje s Tonfami, má rada dlhé prechádzky po škole a často niečo rada vyvesuje na školskú nástenku.

Oblíbené
Chlapci, škola (mimo učenia), prechádzky, pohyb, leňošenie, spoločnosť

Neoblíbené
drzý štvrtáci,

Vlastnosti
Aiko je taká milá usmievavá a prívetivá osoba, dokáže sa nadchnúť pre rôzne maličkosti, rada sa mazná a je vcelku prítulná. Tieto vlastnosti sa však dokážu zmeniť ak vidí šikanu či iný prejav štvrtáčskeho magorstva.

Závislost
Na priateľoch, spoločnosť, bez ľudí by neprežila.

Výzor
Aiko má krásne dlhé tmavé vlasy ktoré nosieva rozpustené alebo v culíku, má tiež veľmi bledú pokožku a zlaté oči plné radosti zo života. Má bledé pery a vcelku je to jedno z najkrajších dievčat na škole. Najlepšie jej výzor však vystihuje obrázok. Mimo neho na sebe nosieva školskú uniformu a na ľavom rameni pásku disciplinárneho výboru, uniformu nosieva upravenú ako sa na člena disciplinaŕneho výboru patrí, v civile je navlečená zväčša v bielom oblečení aj toho nie je zrovna moc.
Obrázek

Spoiler:

Životopis
Bol krásny jesenný deň, po oblohe poletovalo nespočet Sakurových lístkov a v mestečku Karakura vládol taký jemný ruch, po uliciach sa potuľovali menšie davy ľudí a detskích partičiek, vo výkladok obchodov bol vystavený tovar ktorý upútaval ľudí za výladmi. Všetko prebiehalo ako inokedy no v jednej nemocnici a jednému štastnému páru, sa narodilo dievčatko. Od prvého okamiho čo bolo na svete bolo každému jasné že bude v niečom výnimočná, malo väčšie modré oči v ktorých sa dokázali ľudia stratiť na celé hodiny, všetkých dokázala upútať len svojou prítomnosťou a pri tom ani nič nemusela robiť. Jej rodičia jej dali meno Ayatsuji. V prvých mesiacoch keď jej začali rásť prvé vlásky, všetkých zaskočila svojím intelektom, chcela všetko skúmať, všetko poznať a do všetkého rýpala svoj malí nosík. Rodičia o nej často hovorili že sa z nej stane detektív kvôli jej zvedavosti. Prvé mesiace svôjho života strávila Ayatsuji v pokojnom náručí svojej mami, po tom sa však začala trocha batoliť, a to vtedy začalo radosti. Bola schopná rozhádzať či prevrátiť celú domácnosť už od svojich piatich mesiacov čo sa niektorým deťom nepodarí ani v druhom roku ich života. To už mala jemné biele vlásky, zozačiatku mali jej rodičia obavi kvôli farbe jej vlasov, mysleli si totiž že je chorá keď má také biele vlásky no keď ich lekári upokojili že len nemá dostatok pigmetu, tak im odľahlo. Ako roky plynuli tak sa Ayatsuji dostala do škôlky. Tam si hneď našla veľmi veĺa priateĽov, každý ju mal rád a aj ona mala rada každého. Vychádzala aj s vychovávateľkami, sem tam si s nimi pokecala ako naozajstná dáma no vždy sa na nej aj trocha zabávali. V škôlke si ako každá mladá dáma samozrejme našla aj svoju prvú malú lásočku, samozrejme to nemalo vydržať naveky, vždy sa objavil niekto aj na jednej aj na druhej strane ktorý ju alebo jej partnera zaujal viac. Ale tieto lásočky boli predsa len najšťastnejším obdobím jej života. Prežívala si zo dňa na deň bez zbytočných starostí, či iných negatívnych pocitov. Ani sa nenazdala a mala sedem rokov, vlasy už mala krásne dlhé a biele ako čistý sneh. Zrazu sa však ocitla pred základnou školou, bol ro prvý deň v škole a ona sa naň hrozne tešila. Zaviezla ju do školy mama a pred triedou si dali malú pusu na rozlúčku. Vstúpila do triedy a od radosti takmer skákala, konečne bola v škole, posledný rok totiž nerozmýšľala o ničom inom ako si sadnúť do lavice a niečo nové sa naučiť. Našťastie ju zaradili do skvelého kolektívu a tak si aj v novej triede našla hneď prvý deň niekoľko priateľov. Ako triednu učiteľku mala snáď najmilšiu ženu pod slnkom, samozrejme ak sa nerátala jej mama a babka. Učenie ju zozačiatku hrozne bavilo, ešte než prešli k prvým písmenkám tak sa učili kresliť smičky a rôzne tvary do zošita. Ani sa nenazdala a učili sa písmenká a po tom sa učili skladať prvé vety a čítanie. Na polroka ako aj na konci mala najlepší prospech zo všetkých prítomných žiakov aj keď v prvom ročníku to moc neznamenalo. Po tom však prišlo trocha ťachšie učivo, a ním bola Matematika, bol to jeden z jej najneobľúbenejších predmetov no aj tak sa naň sem tam rada učila a mala z nej samé jdnotky, sčítanie a odčítanie jej išlo ako po masle a neskôr sa k tomu pridalo násobenie, delenie. Ani sa nenazdala a bola v siedmom ročníku, doteraz mávala najlepšie výsledky na škole a máloktorý test napísala na horšie ako 100 bodov. Ona sama ani nevedela ako keďže sa prestala učiť tak intenzívne ako v prvých ročníkoch. Samozrejme taká veľká slečna už mala aj svoju vážnejšiu známosť, bol to chlapec približne jej veku z vedľajššej triedy. Mal čierne vlasy a prenikavé hnedé oči, mali takmer takú istú povahu len on mal trocha problémi s učením. To však skončilo o ďalší rok keď sa presťahoval do Tokia a Ayatsuji ostala stále v Karakure. Tiež by sa dalo spomenúť že v tomto veku bola Ayatsuji celkom dobrá v používaní Tonfa obuškov. Aj cez jej mierumilovnú povahu ju totiž bavili tréningy s ním a sem tam si na nich aj vybíjala energiu. Všetko išlo ako vždy keď tu zrazu prišli skúšky na strednú školu. Ayatsuji sa na nich učila približne tri mesiace pred nimi a tak sa nikto nečudoval keď ich spravila na plný počet, bez väčších okolkov ju prijali na strednú školu. Na tejto škole však poznala aj ľudí ktorý si tam moc nezaslúžili byť, boli to meistný delikventi a jediné čo im zabrańovalo v robení problémov bol školský disciplinárny súbot do ktorého sa rozhodla prijať. Zozačiatku na to mali menší ostih keďže vedeli že by nejaký ten druhák vyššie nemal problém vraziť dievčaťu ako je ona. AJ keď to sa pekelne mýlili, nikoho by ani vo sne nenapadlo ublížiť Ayatsuji. Aj tak ich však presvedčila skôr svojím umením Bokkenu ako svojím šarmom. Zatiaľ ho však takmer nemusela použiť keďže vedela ľudí ukľudniť milým pohľadom či letmým úsmevom. Teraz je už druháčka a jej povaha sa vôbec nezmenila.

________________________
Plány do budoucnosti
---